Sprísňovanie z EU – toto môže mať značne negatívny dopad na chovateľov
Podľa neoficiálnych informácií je možné v septembri počítať s legislatívnym návrhom Európskej komisie na sprísnenie noriem na dobré životné podmienky zvierat (ďalej aj ako DŽPZ).
Cieľom je, aby do roku 2038 bolo až niekoľko miliárd jedincov úžitkových zvierat chovaných v lepších podmienkach. Podmienky chovu hospodárskych zvierat v podmienkach Európskej legislatívy sú najprísnejšie na celom svete a súčasné sprísnenie je odôvodňované vývojom technológie a prísnejšími požiadavkami európskych zákazníkov. Podľa EK sú niektoré direktíva a právne úpravy zaostalé.
V rámci navrhovanej úpravy chce EK dosiahnuť zmeny v týchto oblastiach:
- Zlepšovanie životných podmienok jedincov v čase pred ich porážkou
- Zlepšovanie podmienok počas prepravy zvierat
- Zavedenie etiketovanie DŽPZ
- Rozšíriť podmienky DŽPZ na živočíšne produkty dovezené z tretích krajín.
Pre daný sektor príde zásadná otázka, či EU poľaví v otázke ukončenia klietkového chovu zvierat. Iniciatíva vychádza z nátlaku občianskeho hnutia proti takejto forme chovu, na základe ktorého EK musí o tejto téme rozhodovať. Výsledky rokovaní v tomto smere ešte nie sú známe.
Na sprísnenie by prišlo aj pri podmienkach prepravy živých zvierat, najmä pri preprave do tretích krajín, kedy zvieratá trpia najviac kvôli dlhej trase. EK počíta v prípade úplného zákazu prevozu živých zvierat to tretích krajín s výrazným negatívnym hospodárskym dopadom na daný sektor, preto sa takéto prepravy budú len výrazne sprísňovať.
Druhá zásadná otázka sa týka rozšírenia podmienok DŽPZ na zvieratá, z ktorých sa produkujú výrobky určené na dovoz do EU. Väčšina členských štátov stojí za touto iniciatívou. Absencia tejto podmienky v súčasnosti predstavuje konkurenčnú nevýhodu pre Európskych producentov, nakoľko chov zvierat v týchto podmienkach je pre nich nákladnejší. Problémom je však vyriešiť, ako by mala EU globálne sprísniť podmienky tak, aby nestratila obchodných partnerov z tretích krajín. Teda aby nedošlo k porušeniu súčasných medzinárodných dohôd.
Podľa odborníkov však netreba zabudnúť na skutočnosť, že nakoľko by sa jednalo o rezolúciu s účinnosťou na celé zoskupenie EU, preto v týchto otázkach EK nerozhoduje samostatne, ale musí rozhodnúť aj Európsky parlament a tiež členské štáty.
Zdroj: Agroinform.hu
25.04.2023